Horsemanship
Vitajte na stránke ponikykoniky.wbl.sk v sekcii Horsemanship
Horsemanship... Môže to byť spôsob života, jazdenia, viery, alebo hľadanie seba samého.
Horsemanship sa voľne prekladá ako prirodzená komunikácia s koňom. Našou snahou je vytvoriť s koňom priateľský vzťah založený na vzájomnej dôvere a rešpekte. Pokiaľ sa vydáme touto cestou práce s koňmi, nebude to prechádzka ružovou záhradou, no pokiaľ sa podarí to, o čo usilujeme, bude to krásne. Samotná cesta k porozumeniu si s naším koňom nám prezradí veľa vecí o nás samých. Odhalí nám našu pravú tvár, pretože samotný kôň ukáže, akého má majiteľa. Je ako veľké zrkadlo v ktorom sa všetko odráža stokrát intenzívnejšie. Iba vtedy, ak budeme pripravený stáť tvárou v tvár tomuto "zrkadlu", môžeme pracovať s koňmi. Prediskutovať veci zo zeme, z chrbta či zo sedla, komunikovať (a toto slovo je veľmi dôležité) o problémoch.
Dôvera, rešpekt, priateľstvo - nie je to nemožné dosiahnuť. Ide to dosiahnuť a to rečou koní, tou najprirodzenejšou cestou. Tak, ako medzi sebou komunikujú kone v stáde, tak sa s nimi môžeme zhovárať i my. Je to o poznaní ich minulosti, života, zvykov, potrieb a túžob, názorov. Vtedy sa koná oveľa ľahšie, keď si to všetko všímame. Staneme sa alfa kobylou a ostatné kone nás budú nasledovať, pretože zostať pri nás bude pre nich výhodné, príjemné a žiaduce. Dá sa povedať - nutné k prežitiu.
Cestu k priateľstvu si však musí nájsť každý sám. Je to o spoločných zážitkoch, o konskej duši a vzájomnej dôvere. Každý kôň a každý človek je iný, existuje nespočet kombinácii oboch a tak je potrebný individuálny prístup každej dvojice. Je veľmi užitočné obohatiť sa skúsenosťami a poznatkami iných, no najlepšie sa to naučíme na vlastnej koži, vlastnými zážitkami. Nájsť svoju cestu, no nezabudnúť zaklopať pri dverách. Vojdime s úctou do sveta, ktorý patrí im. Komu to je súdené, ten stretne koňa, ktorý ho bude jedného dňa nebojácne nasledovať hoci aj do pekla.
Horsemanship u nás.
Zo začiatku sme o tom iba veľa čítali a pozerali rôzne semináre a videá. Neskôr sme si však uvedomili že je to cesta ktorou chceme ísť. Začiatky sú ťažké a treba hlavne mnoho trpezlivosti. Časom sa však ukáže, že Vaša snaha sa vypláca. Celé je to hlavne o dôvere a na všetko treba čas.Horsemanship má však jedno dôležité pravidlo a to, že koň musí mať vždy na výber. Niekto si možno povie, že stačí byč ale to nie je správna cesta.
Naše začiatky boli ovplivnené hlavne tým, aké sme mali skúsenosti či už z tréningov alebo z vychádzok. Najväčšie problemy boli: prechod cez vodu, šuchotavé materiály, handry a sáčky zavesené na stromoch, vybehujúca zver z húštin, vtáky a pod.
Začali sme preto trénovať hlavne na odstránení týchto plašivých elementov. V prvom rade to bola voda. Zohnali sme preto veľkú modrú celtu o rozmere 5x4m. Spočiatku bol veľký problém dostať kone do blízkosti tejto celty. Po hodine tréningu sme napokon zdolali tento problém. Další tréning bol o tom aby sme kone dostali na modrú celtu a postupne ich do tejto celty zabalili. Opäť to trvalo vyše hodiny. Iný deň sme kone zobrali na jazdiareň kde je bazénik s vodou. Tam sme podaktorí po 1,5 hodinovom boji nakoniec museli vytiahnuť tajnú zbraň, mrkvu. Máme štastie že pažravosť Našich koní je väčšia ako strach z vody. Po viacnásobnom opakovaní už nemamé problem s vodou. Dôležitým bodom je najprv pracovať zo zeme.
Momentálne pracujeme na prechode cez vodu v kluse a cvale. Po 3 mesiacoch tréningu už pracujeme aj zo sedla. Už sme skúsili aj kúpanie s koníkmi a bolo to úžasné. Je to na dobrej ceste... prekvapením bolo to, že kone naskakali do vody samé od seba.
Dalšie aspekty sme postupne odstranovali s použitím bublinkovej fólie po ktorej sme s konmi prechadzali. Praskot pod kopytami bol pre nich najprv veľmi plašivý ale neskôr sa ukludnili a dnes už prechádzajú bez problemov. Trénovali sme aj s vlajkami a roznymi šuchotavými sáčkami ktoré boli povešané po stĺpoch a ohradníkoch. Použili sme aj rôzne handry a pre kone vyrazné farby. Mali sme totiž zlú skúsenosť s fotením nevesty pri koňoch. Koníkovy hrozne vadila lesklá biela farba. Fotenie sme nakoniec museli prerušiť. Je zvláštne, že každému jedincovi vadí niečo viac a niečo menej. Nedá sa preto presne určiť čoho sa vlastne kôň bojí. Postupným trénovaním sme však odstránili aj tieto plašivé elementy.
Horsemanship má veľký zmysel a časom každý zistí ako je to dôležité pre prehĺbenie vzťahu a pre dôveru. Jeden z príkladov ktorý to potvrdzuje je jedna moja nedávna skúsenosť. Priviazal som kobylu o bleskozvod budovy a išiel niekomu pomôcť. Spoza rohu som počul veľký buchot. Vratil som sa ku kobylke lebo už som tušil, že niečo nie je v poriadku. Hromozvod bol utrhnutý a kobyla mala predne nohy do neho zamotané. Začal som klasicky pískať a upozornovať hlasom na moju prítomnosť. Kobylka sa ihneď ukludnila a čakala kým jej pomôžem vyprostiť nohy. Myslím že veľký vpliv na jej správanie ma aj horsemanship. Keby sme netrénovali, možno by si ublížila. Splašený kôň si v panike može na takom drôte dorezať nohy.
Pre niektorých začiatočníkov a možno aj skúsených koniarov može byť problém aj ľahnúť si vedla koňa keď on sám odpočíva. Častokrát sa kôň radšej postavý. Týmto tréningom prehĺbite svoj vzťah s vašim koníkom natoľko, že Vám určite dovolí sa pridať a potom si možete spoločne vychutnávať relax.
